Farnosť sv. Ondreja - Voderady
Pane, milosrdný a spravodlivý, vkladáme do Tvojich rúk dušu Tvojho služobníka, Svätého Otca Františka.
Prijmi ho do svojho svetla, kde už nie je bolesť ani smútok, len večná radosť v Tvojej prítomnosti.
Za jeho lásku, službu a obetu Ti vzdávame vďaku. Odpusť mu všetky nedokonalosti a daruj mu večný pokoj.
Nech odpočíva v Tvojom nekonečnom milosrdenstve. Amen.
Pápež František vykonáva rituál umývania nôh v centre pre utečencov Castelnuovo di Porto neďaleko Ríma 24. marca 2016.
Pápež František v roku 2019 pokľakol a pobozkal topánky juhosudánskemu prezidentovi Salvovi Kiirovi a opozičnému lídrovi Riekovi Macharovi, aby ich vyzval na zachovanie krehkého mieru v krajine zmietanej občianskou vojnou.
Svätý Otec František vymenoval za pápežského ceremoniára kňaza Banskobystrickej diecézy Jána Dubinu. Úlohou pápežských ceremoniárov je asistovať Svätému Otcovi počas posvätných slávení a tiež aj kardinálom pri významných príležitostiach. Na obr.: Ján Dubina s pápežom Františkom a monsignorom Guidom Marinim počas Mariánskeho dňa vo Vatikáne.
Prvá selfie s pápežom. Týmto obrázkom Otec František prejavil porozumenie mladým a zároveň trendom modernej komunikácie. Pápež si zriadil aj konto na twitteri.
Fotka pápeža s troma bezdomovcami, s ktorými oslávil pri raňajkách svoje 77. narodeniny, obletela celý svet. Príbeh na Slovensku zaujal zvlášť tým, že jeden z nich je náš krajan.
Traja pápeži na jednej fotografii.
Detská zvedavosť nepozná hraníc.
Žeby budúci pápež?
Veľká noc je oslavou vzkriesenia nášho Pána.
Nech svetlo jeho lásky zažiari vo vašich srdciach a prinesie vám radosť, pokoj a požehnanie.
Sv. Otec František:Na Veľkú noc ti Pán ukazuje, ako miluje tvoj život, až tak, že všetkým v ňom prešiel, že zakúsil súženie, opustenosť, smrť a podsvetie, aby odtiaľ víťazne vyšiel a povedal ti: „Nie si sám, dôveruj vo mňa!“ Ježiš je odborníkom v premieňaní našich smrtí na život, našich nárekov na tanec. S ním môžeme aj my vykonať Paschu, čiže prechod – od uzavretosti k spoločenstvu, od bezútešnosti k úteche, od strachu k dôvere.
„Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ (Lk 24,5)
Ženy niesli voňavé oleje k hrobu, no v obave, že cesta bude zbytočná, pretože veľký kameň zatarasuje vstup do hrobu. Cesta týchto žien je aj našou cestou. Zdá sa pri nej, akoby sa to všetko malo roztrieštiť o nejaký kameň, v dejinách Cirkvi i v dejinách každého z nás sa zdá, akoby naše vykonané kroky nikdy neprichádzali k cieľu. Dnes však objavujeme, že naša cesta nie je márna a nenaráža na náhrobný kameň.
Jedna veta otriasa ženami a mení dejiny: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ (Lk 24,5). Prečo si myslíte, že je všetko zbytočné, že nik nedokáže odstrániť vaše kamene? Prečo prepadáte rezignácii a porážke? Veľká noc je oslavou odstraňovania kameňov. Boh odstraňuje tie najtvrdšie kamene, na ktoré má naraziť nádej a očakávania – smrť, hriech, strach, svetáckosť.
Ľudské dejiny sa nekončia pred náhrobným kameňom, pretože dnes objavujú „živý kameň“, vzkrieseného Ježiša. My ako Cirkev sme založení na ňom, a aj keď niekedy klesáme na duchu, keď máme pokušenie všetko súdiť na základe našich neúspechov, On prichádza urobiť veci novými a zvrátiť naše sklamania. Každý je pozvaný opäť nájsť v tom, ktorý je Živý, toho, ktorý odstraňuje zo srdca tie najťažšie kamene.
Pýtajme sa predovšetkým: ktorý kameň mi treba odstrániť, ako sa volá tento kameň? Často bráni v nádeji kameň skepsy. Keď sa zahniezďuje myšlienka, že sa nič nedarí a že zlo nemá konca, rezignovane začíname veriť, že smrť je silnejšia než život a stávame sa cynickými a uštipačnými, nositeľmi nezdravej malomyseľnosti. Kameň po kameni staviame v nás pomník nespokojnosti, hrob nádeje.
Sťažujúc sa na život, robíme si ho závislým na sťažnostiach a duchovne chorým. Vtiera sa nám tak istý druh psychológie hrobu – všetko končí tam, bez nádeje vyjsť živý. Je tu však kritická otázka Veľkej noci: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Pán neprebýva v rezignácii. Vstal z mŕtvych, nie je tam. Nehľadaj ho tam, kde ho nikdy nenájdeš. On nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Nepochovávaj nádej!
Jestvuje kameň, ktorý často pečatí srdce – kameň hriechu. Hriech zvádza, sľubuje ľahké a ihneď dostupné veci, blahobyt a úspech, no potom zanecháva vnútri samotu a smrť. Hriechom je hľadať život medzi mŕtvymi, zmysel života v pominuteľných veciach. Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Prečo sa nerozhodneš zanechať ten hriech, ktorý ako vchodový kameň na srdci bráni vstúpiť Božiemu svetlu? Prečo pred iskrivým leskom peňazí, kariéry, pýchy a slasti neuprednostníš Ježiša, pravé svetlo? Prečo nepovieš svetským márnostiam, že nežiješ pre ne, ale pre Pána života?
Zoči-voči odvalenému kameňu ženy zostávajú v úľaku. Nemajú odvahu pozdvihnúť zrak. Stáva sa to aj nám. Radšej zostávame učupení v našich obmedzeniach a zalezení v našich strachoch. V uzavretí a smútku je ľahšie zostať sami v tmavých miestnostiach srdca, než otvoriť sa Pánovi. Pán nás volá zdvihnúť sa a povstať vzkriesení na Jeho slovo, pohliadnuť do výšky a veriť, že sme stvorení pre nebo, nie pre zem; pre výšky života, a nie pre níže smrti. Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
Boh nás žiada hľadieť na život tak, ako naň pozerá On, ktorý vidí vždy v každom z nás nezničiteľný zárodok krásy. Uprostred hriechu vidí deti, ktoré treba pozdvihnúť, uprostred smrti vidí bratov a sestry, ktorých treba vzkriesiť, uprostred zúfalstva srdcia, ktoré treba potešiť. Neboj sa teda! Pán miluje tento tvoj život, aj keď máš strach hľadieť naň a vziať ho do rúk.
Nezostaňme v strachu hľadieť do zeme. Hľaďme na vzkrieseného Ježiša. Jeho pohľad nám vlieva nádej, pretože nám hovorí, že sme vždy milovaní a že napriek všetkému, čo sme povyvádzali, Jeho láska sa nemení. Toto je tá životná istota, ktorá nepodlieha zjednávaniu. Kam hľadím v živote? Pozorujem hrob alebo hľadám Živého?
Ženy zabudli na nádej, pretože si nespomínali na Ježišove slová, na Jeho povolanie, ktoré sa udialo v Galilei. Stratili živú spomienku na Ježiša a zostávajú hľadieť do hrobu. Viera potrebuje ísť opäť do Galiley, oživiť si prvotnú lásku k Ježišovi, jeho povolanie: spomenúť si naňho (tal. ri-cordare), teda doslova vrátiť sa k srdcu.
Vrátiť sa k živej láske k Pánovi je podstatné, inak má človek vieru ako múzeum, nie veľkonočnú vieru. Ježiš nie je osobnosťou z minulosti, je živou osobou dneška. Nepoznávame ho z historických kníh, stretáme Ho v živote. Spomeňme si dnes na to, keď nás Ježiš povolal, keď premohol naše temnoty, zdráhania, hriechy, to, ako sa nám dotkol srdca svojím slovom. Bratia a sestry, vráťme sa do Galiley.
Ženy pri spomienke na Ježiša opúšťajú hrob. Veľká noc nás učí, že veriaci človek sa zdrží na cintoríne len na chvíľu, pretože je povolaný kráčať v ústrety Živému. Neraz smerujeme iba k našim problémom a k Pánovi ideme iba na to, aby nám pomohol. Ale takto sú to iba naše potreby, čo nás usmerňujú, nie Ježiš. A je to vždy hľadanie Živého medzi mŕtvymi.
Koľkokrát sa po stretnutí s Pánom vraciame medzi mŕtvych, točíme sa okolo seba, jatríme ľútosť, výčitky, rany a nespokojnosť a nedovolíme, aby nás Vzkriesený premenil. Dajme Živému centrálne miesto v živote. Prosme o milosť, aby sme sa nenechali unášať prúdom, morom problémov; aby sme sa neroztrieštili o skaly hriechu a úskalia skepsy a strachu. Hľadajme jeho, nechajme sa ním vyhľadať, hľadajme ho vo všetkom a nadovšetko. A s Ním vstaneme. /sv.Otec František/
Životopisy svätých - zoznam podľa dátumu - apríl 
Úmysly Apoštolátu modlitby
Apríl
Za správne využívanie techniky
Úmysel Svätého Otca: Modlime sa, aby využívanie nových technológií nenahrádzalo ľudské vzťahy, rešpektovalo ľudskú dôstojnosť a pomáhalo riešiť krízy našej doby.
Úmysel našich biskupov: Za naše farnosti a spoločenstvá, aby sme dokázali žiť v pokoji a vzájomnej úcte a rešpektovali dôstojnosť každého človeka.
PROSBY ZA POKOJ NA UKRAJINE 
1. Za pokoj na Ukrajine: aby štátnici na oboch stranách hľadali také riešenia, ktoré všetkým prinesú trvalý mier.